O improvizácii (pre gitaristov)

Dnes Vám napíšem o improvizácii.
Určite každý z Vás v živote zažil chvíle, keď musel narýchlo niečo vymyslieť a takzvane ´improvizovať´.

Tí z Vás, ktorí varíte, poznáte tento ´moment improvizácie ´z kuchyne.

Pri varení a príprave nejakého jedla sa často zvykne stať, že na prípravu jedla nemáte presne tie ingrediencie, ktoré by ste naň potrebovali. A tak ´zaimprovizujete ´.Namiesto zemiakov pokrájate rohlík na kolieska, ktoré jemne osmažíte na oleji. Namiesto tatárskej omáčky ( ktorú práve nemáte ), si narýchlo vytvoríte vlastnú z vajíčok, oleja, cibuľky, kapary a uhorky. Alebo si namiesto nej urobíte povedzme dressing z bieleho jogurtu, trošku horčice, trošku kečupu a pretlačený cesnak a soľ…atd atd.

Veľmi podobným spôsobom sa pristupuje k improvizácii v hudbe. Hlavne v jazzovej hudbe sa programovo veľmi veľa improvizuje.
Kedysi som jazzu nerozumel a pripadal mi nezrozumiteľný a chaotický.

Neskôr mi bolo vysvetlené, že jazz vôbec nie je tak náročný, ako sa na prvé počutie zdá.
Princíp tzv. jazzových štandardov ( veľmi slávnych a obľúbených jazzových piesní ) je v podstate veľmi jednoduchý.

Máme v piesni časť A, ktorou je pevne daná konkrétna melódia ( ktorá je väčšinou všeobecne známa ). Potom prichádza časť B, v ktorej je podklad ( rytmus, akordy a štruktúra) rovnaký, aký bol v časti A kde zaznela známa melódia. Tuto však prichádza ´ku slovu ´ improvizácia. Do tohto podkladu začínajú hudobníci improvizovať. Deje sa to tak, že namiesto pôvodnej melódie ( zemiakov a originálnej tatárskej omáčky ), si vymýšľajú ´vlastné nové melódie – frázy – tóny – ´recepty ´( osmažené kolieska nakrájaného rohlíka, vlastnú tatársku z kyslej smotany, kremžskej horčice, cibuľky a soli atd…)

Väčšinou je improvizácia postupne ´vystavaná ´ ( vygrádovaná ),až do bodu, ´kým je celé jedlo hotové ´. Takže muzikant sa má šancu ´s prípravou svojho receptu ( fráz, tónov, melódií ) takzvane ´pohrať ´ a vytvoriť zaujímavý nový ´vlastný recept ´(vlastnú verziu – poňatie – príbeh – rozprávanie…) do podkladu, ktorý bol aj pod známou melódiou v časti A. Vlastné ´zemiaky ´ a vlastný´dressing´ vlastné ´cestoviny so syrom namiesto zemiakov ´atd…
Keď svoj ´recept ´ dokončí, tak prichádza ďalší muzikant s ďalším nástrojom a zahrá do toho istého podkladu ( z časti A ) svoj ´recept – príbeh – tatársku omáčku ´…..

Takto sa zvyknú prestriedať 2, 3 a niekedy aj viacerí muzikanti v kapele.
No a na záver sa väčšinou spoločne všetci vrátia k časti A a zaznie aj pôvodná známa melódia.

Dúfam, že som vo Vás trošku ´rozdúchal ´ chuť vypočuť si nejaký jazzový štandard aj s improvizáciami muzikantov, ktorí v ňom hrajú.
Prajem Vám príjemný týždeň. 🙂