Mať Hudbu rád, to je to, prečo sa k nej väčšina z nás dostáva. Nehľadiac na ďalšie dôvody.
Niekto sa chce možno blysnúť v spoločnosti, alebo svojim hraním získať priazeň nádhernej slečny. To všetko sú veci, ktoré nám z cvičenia urobia spôsob, ako dosiahnuť cieľ.
Cvičenie veľakrát pripomína drinu, najmä, ak sa snažíme rozlúsknuť nejaké úskalie, napr. náročnú gitarovú techniku. Vyžiada si to často hodiny a hodiny precízneho a sústredeného úsilia, čo by sa niekomu mohlo zdať ako drina.
Ak však gitarista cíti, že má hudbu naozaj rád, každá chvíľa s hudbou je pre neho sviatočnou. Ak človek hudbu vníma práve takto, alebo podobne, bude pre neho cvičenie znamenať radosť. To mu potom umožňuje cvičiť s ľahkosťou a nadhľadom. A nič sa nezdá „príliš“.
Preto by som každému hudobníkovi rád odporučil, nech v sebe zahrieva cit voči hudbe. Nech hľadá v sebe ten stav, keď má hudbu rád. V tomto stave, totiž celé cvičenie, hranie a vystupovanie plynú prirodzene, s ľahkosťou a nadhľadom.