Mať Hudbu rád, to je to, prečo sa k nej väčšina z nás dostáva. Nehľadiac na ďalšie dôvody.
Niekto sa chce možno blysnúť v spoločnosti, alebo svojim hraním získať priazeň nádhernej slečny. To všetko sú veci, ktoré nám z cvičenia urobia spôsob, ako dosiahnuť cieľ.

        Cvičenie veľakrát pripomína drinu, najmä, ak sa snažíme rozlúsknuť nejaké úskalie, napr. náročnú gitarovú techniku. Vyžiada si to často hodiny a hodiny precízneho a sústredeného úsilia,
čo by sa niekomu mohlo zdať ako drina.

        Ak však gitarista cíti, že má hudbu naozaj rád, každá chvíľa s hudbou je pre neho sviatočnou. Ak človek hudbu vníma práve takto, alebo podobne, cvičenie bude pre neho znamenať radosť.
To mu potom umožňuje cvičiť s ľahkosťou a nadhľadom. A nič sa nezdá "príliš".

        Preto by som každému hudobníkovi rád odporučil, nech v sebe zahrieva cit voči hudbe. Nech hľadá v sebe ten stav, keď má hudbu rád. V tomto stave, totiž celé cvičenie, hranie a vystupovanie plynú prirodzene, s ľahkosťou a nadhľadom.