Častá chyba po naučení prvých gitarových akordov
PO NAUČENÍ 4-5 AKORDOV: „Vrhám sa na portály, spevníky a hrám…“ (Chyba!)
Zo života začínajúceho gitaristu: „Dnes som si stiahol 5 piesní, super! Keď si každý deň dám hodinku, o týždeň ich môžem mať stiahnuté niečo medzi 50 – 100 = „very super!“ 
Moja skúsenosť: Predpokladaný výsledok o 1 týždeň: „nula“ naučených pesničiek, o 2 týždne: „nula“ naučených pesničiek, o 3-4 týždne: útržky a nejaké nesúvislé hranie… Niektorí borci vedia zahrať úryvky aj z 10 pesničiek, ale celú nevedia ani jednu…
Kde sa s tým môžu ukázať? Koho zabavia? Kto sa k nim môže pripojiť?
Je to ako keby som pozval návštevu
na koláč a ponúkol by som im múku
na pekáči… Hlúpy príklad, však? Ale nerobí presne toto väčšina začínajúcich gitaristov?
Pamätaj: To, čo sa „počíta“, sú pesničky (alebo skladby – rozdiel vysvetlím nabudúce), ktoré zahráš od začiatku do konca. Samozrejme – ráta sa aj to „ako“ to zahrám, „čo“ zahrám, ba dokonca je dôležité aj „kedy“ to zahrám…
AKO NA TO?
Moja rada: Najprv si pesničku vyskúšaj zaspievať (pokiaľ ju chceš aj spievať) – lebo jedným z najväčších trapasov je, keď sa začneme nadrapovať do
výšok, ktoré nevyspievame.
Ak nespievaš, alebo ak spev nemáš v úmysle, tak najprv sa nauč hrať akordy, ktoré ešte z tejto piesne nepoznáš (na začiatku doporučujem piesne, z ktorých všetky akordy poznáš). Po zvládnutí akordov sa nauč hrať slohu piesne a po nej refrén.
Čo sa týka rytmu – na začiatku Ti určite spraví obrovskú radosť, keď si brnkneš akord a do neho si predstavíš, alebo skúsiš danú časť zaspievať. V ďalšej fáze sa však na rytmus budeš musieť pozrieť celkom určite.
Po zvládnutí hry slohy a refrénu sa pozri na úvod piesne – je veľmi dôležité pieseň začať tak, aby si to všetci všimli. Preto stojí za to sa s úvodom „pohrať“ – poslucháči spoznajú, ktorá je to pieseň a gitarista práve získal ich pozornosť. No a napokon si priprav záver – ukončenie piesne. Poslucháč MUSÍ počuť, že sme pieseň skončili.
Samozrejme, že toto ešte nie je všetko (napríklad sme sa nevenovali rytmu – na ten sa tiež môžeme pozrieť). Ale čo som Ti tu napísal, sú prvé predpoklady menšieho, či väčšieho úspechu s gitarou. A dôležité je, že platia pre každú jednu pesničku.
Takže to zakomponuj do svojej hry a začni premýšľať, komu zahráš ako prvému.
Držím Ti palce!
P.s.: Máš nejaký veselý zážitok z hrania na gitare?
Napíš ho dole do komentárov – a sľubujem, že potom ja napíšem nejaké svoje 🙂
Áno…presne tieto chyby robím/e/…viem, že nie som sama…mea culpa…a ešte tak naučiť sa texty:))) ale ono to príde:))) trénujeme ďalej a počúvame Maroša a Atiiho..
Ľudka, Ty už potrebuješ vystupovať a nahrávať. Videl a počul som Ťa hrať – takže už len zhodiť zbytočné obavy.
Brat dostal v 79tom od otca gitaru kým prišiel z učňovky už som mu stihol na Hlupák váhá potrhať struny tri- štyri akordy a už sme gitaristi.
Áno, Štefan, aj ja som začínal na Katapulte (v r. 1977 🙂
Vtedy sme sa naučili pesničku „Hlupák váhá“ za pár dní a asi preto ju ešte stále nevieme zahrať dobre (tak, aby sa jej charakter podobal na Oldu Říhu) 🙂
Sľúbil som, že až tu pridáte svoj komentár, pridám niečo aj ja 🙂 OK:
Môj veľmi dobrý kamarát je spevák (dnes už má odspievaných možno aj 3.500 produkcií, avšak stále je „trémista“.
Počas vojenskej základnej služby bol súťažiť v celo-armádnej súťaži ASUT.
Vtedy mal odspievaných možno aj 300-400 svadieb a tanečných zábav a už bol veľmi známym spevákom v rodnej obci a v okruhu asi 70km od nej.
No a pri vystúpení v tej celoštátnej súťaži dostal takú trému, že pieseň, ktorú mal, začal spievať o 2 oktávy vyššie (2 oktávy = vyššie o 24 poltónov!!! 🙂
Bolo to niečo hrozné – snažil sa, nadrapoval sa a škriekal tenkým hláskom… A keď mi o tom asi pred 15 rokmi hovoril, ešte stále sa tváril celkom vážne = musel to byť pre neho hrozný zážitok.
Takže to, že spev si potrebujeme vyskúšať ešte pred začiatkom nacvičovania piesne – to v článku nepíšem náhodou 🙂
Ja som z vlastnej skúsenosti zistil, že nie každá pieseň/skladba i keď sa mi páči resp. je od môjho obľúbeného interpreta je vhodná do môjho hlasového rozsahu, gitarových zručností alebo osobného precitenia. Naučiť sa dá všetko, ale upútať pozornosť spoločnosti a zapojiť ich do pocitu spolupatričnosti, to chce trocha viac….
Ahoj Igor, jasne – Ty si skúsený borec, ďakujem.
Napadá mi však, že úplný začiatočník v tom má dosť veľkú výhodu – on ide zahrať (väčšinou) jednej alebo 2-3 veľmi blízkym osobám, že?
Čiže o pozornosť poslucháčov (a o prepáčenie určitých nedostatkov) má viac-menej postarané. Takže teraz je potrebná najlepšia možná príprava (viď článok) a strochou odvahy to pôjde 🙂
Uz sa mi stalo viackrat, ze aj ked som piesen zacal hrat, aj spievat dobre, tak polka obecenstva pocuvala a druha polka sa bavila dalej. Snazil som sa hrat a spievat, aby to zaujalo vsetkych, ale nezadarilo sa. Potom som si uvedomil, ze ten uvodny nakopavaci impulz som zabudol. Zacal som jednoducho hrat…
Tu – v tych uvodoch zaujat – som stale tremista :o/
Jsem v důchodu, po mnoha letech jsem vzal do ruky kytaru. Jsem docela dobrý začátečník i když se zatím nenutím hrát písničky a jen tak se dovzdělávám a něco málo trénuji moc mi to nejde – stáří. Zatím mám udělanou banku písniček na kytaru, které se mi líbí, několik stovek a to by pro začátek mohlo stačit. To nejdůležitější na nich je že se mi líbí a tak se časem některé naučím dobře hrát. Pokud se to nenaučím dobře, tak s tím pokusem skončím i cesta může být cíl a zábava.
Zdeňku, ďakujem Ti za komentár.
Áno, súhlasím – aj cesta môže byť cieľ – to je OK.
ALE
Keby si z tých stoviek piesní vybral tú najľahšiu, asi by si sa ju naučil. A po nej by si mohol začať s ďalšou.
Pamätaj: 100 piesní sa dá naučiť – iba ak pôjdeš jednu za druhou.
Zdeňku – začni a ohlás sa mi – dám Ti zadarmo kurzy, ktoré budeš potrebovať. Len mi sem napíš, ktorú pesničku si si vybral.
Som zvedavý 🙂