História flamenca, 2. časť

Ahojte všetci 

História flamenca, 2. časť:

Začiatok 18. storočia bol pre flamenco veľmi významný – gitara získala šiestu strunu a tak začal jej významný vplyv na španielsku hudbu.

Interpretačný vývoj sa vybral dvoma smermi –

prvý dnes nazývame klasickým ( hudba na aristokratických dvoroch ) a v druhom prípade ako sprievodný nástroj v ľudovej hudbe s použitím rasgueados = typický výrazový prostriedok flamencovej gitary,

kde sú akordy hrané jednotlivými údermi prstov pravej ruky v rýchlom slede za sebou.

Rok 1842 znamenal ďalší prelom vo vývoji flamenca. V niekoľkých andalúzskych krčmách začali vystupovať speváci, hudobníci a tanečníci flamenca.

Gitara sa postupne stále viac udomácňovala v cigánskej hudbe a flamenco postupne opúšťa privátny uzavretý rodinný kruh.

Od roku 1860 začína tzv. zlatá éra flamenca. Po celej Andalúzii sa otvárali flamencové kaviarne ´Cafe contantes ´.

Z účinkujúcich sa stávali profesionáli a veľa z nich si postupne vyvinulo svoj osobitý interpretačný štýl.

Gitara sa stala dominantným nástrojom vo flamencu, gitaristi súťažili medzi sebou, aj so spevákmi a aby si získali pozornosť a mohli predviesť svoju techniku, začali vkladať do svojho sprievodu melodické motívy, tzv. ´falsetas ´, keď sa spevák odmlčal.

Postupne sa začali objavovať aj prvé sólové gitarové skladby.

Začiatok 20. storočia priniesol zánik zlatej éry flamenca. Cafe cantantes strácali už svoju pôvodnú štýlovú čistotu a začali byť už len krčmami pre turistov.

Cigánov vo flamencu začalo na prelome 19. a 20. storočia ubúdať a boli nahradzovaní Andalúzanmi. Tí boli v speve väčšími virtuózmi, mali jemnejší hlas a poetickejšie texty na rozdiel od cigánskeho spevu, ktorý bol typickým drsným a zastretým hlasom.

Za účelom získania širšej pozornosti, sa flamencoví umelci snažili prispôsobiť požiadavkám doby a tak spájali flamenco s vtedajšou populárnou hudbou.

Tí, ktorí odmietali túto komercionalizáciu, boli nakoniec nútení svoje podniky zavrieť.

Začiatkom storočia stále rástlo znehodnocovanie čistého flamenca ( ´flamenco puro ´).

Postupne sa na fenomén Cafe cantantes vzniesla vlna kritiky, satiry a paródie zo strany španielskych intelektuálov, čo viedlo k zatváraniu Cafe cantantes a k zániku zlatej éry flamenca.

( pokračovanie nabudúce )