Včera som Vám sľúbil pokračovanie
(ak ste moju včerajšiu správu nečítali, prečítajte si ju pred touto dnešnou - KLIK).

Vo včerajšej správe mi zarezonovala veta "musel som, lebo gitaru od začiatku milujem natoľko, že som to nemohol vzdať!" -
to by som mal objasniť...

Prečo som to nemohol vzdať? Prečo sú milióny ľudí ochotní trápiť sa doma skúšaním postupov, ktoré im
ukázal kamarát, alebo ktoré si našli v knižke, či na Toutube, alebo medzi obrázkami na Google?

Prečo to robia?
A prečo neprestávajú napriek tomu, že celé týždne si fúkajú prsty a možno aj plačú od bolesti, ktorú im spôsobujú struny zarezávajúce sa do prstov?

Najznámejší "body builder" medzi svetovými hercami - Arnold Schwarzenegger (okrem iných veľmi múdrych viet) povedal:
"No pain, no game". V preklade to znamená "žiadna bolesť = žiadna hra". A ja doplním - "ani na gitare" 🙂

Naozaj sme kvôli gitare ochotní vykašľať sa na "pivných kamarátov"? Na ležanie na gauči a pozeranie TV?
Dokonca sme ochotní nechať v druhej izbe aj manžela - manželku, deti... a v najmenej rušnom mieste sa uskromníme a v tichosti sa trápime až do poslednej sekundy, ktorú sme si "ukradli"?

Mnohí to dokonca "robia" v práci - pracujú ako noční vrátnici, alebo pracovníci v inom prostredí, kde sú sami...
Ale rovnako sú tu aj riaditelia a majitelia firiem, ktorí cvičia vo svojich kanceláriách - naozaj mám takých priateľov: 
Milan S. žije v Bratislave, ale pochádza z Košíc, Miro Š. - majiteľ firmy v Prešove, Milan K. z L. Mikuláša, iný Milan od Nitry,
Šaňo zo Žiaru nad Hronom... (nechcem písať celé iniciálky a celé mená, lebo nevedia o tom, že ich tu spomínam).

Viete, poviem vám - TO je gitara!

Zlá správa: A ak ste zažili niečo z toho, čo tu píšem, tak je s vami "veľmi zle". Ste v tom namočení až po uši - ste chytení!
Toto Vás "len tak" nepustí. A postupne si okúsite všetky tie "gitarové "hrôzy", ktoré som si prežil ja, ktoré som tu spomenul aj nespomenul, (a okrem nich zažijete aj plno ďalších, ktoré sa neprihodili mne, ale sa prihodili iným a tiež aj "zopár" úplne Vám vlastných, ktoré sa prihodia iba Vám).

DOBRÁ SPRÁVA: Je to vzrušujúce a krásne!
Byť (čo i len na pár minút) gitaristom - "keď TO cítite", je úžasné (američania majú na to nádherné slovo - "Amazing").

VITAJTE MEDZI GITARISTAMI!

Nie, nie... nemám na mysli (chladných) gitarových profíkov, ktorí celé dni a celé
desaťročia makajú, len aby predbehli konkurenciu - tí nás v tejto chvíli nezaujímajú.

Ja Vás vítam MEDZI GITARISTAMI, ktorí sa rozhodli gitarou spríjemňovať život "NIEKOMU".
(Za "niekomu" si môžete dosadiť ten "Váš jedinečný CIEĽ", pre koho toto všetko podstupujete).

Možno si vravíte, že sa chcete naučiť hrať len kvôli sebe (a možno naozaj v tejto chvíli nevidíte iný dôvod - je to v poriadku).
A možno chcete hrať kvôli niekomu, na kom Vám záleží... GRATULUJEM! Tu gitara naozaj "funguje" - len tak mimochodom - som ženatý druhý krát - a na obidve manželky "zapôsobilo" to, že hrám na gitare 🙂

Ale možno chcete hrať vašim deťom...
A možno si viete predstaviť (alebo aspoň túžite), že hráte pre viac ľudí:
- neopakovateľné podvečery pri ohni s priateľmi,
- nezabudnuteľné rodinné oslavy,
- firemné posedenia, či večierky,
- pubové vystúpenia, koncerty,
- nahrávanie v štúdiu...

Možno radi spievate a prišli ste na to, že suverénne najlepším nástrojom
na doprevádzanie spevu (aj na doprevádzanie niekoho iného) je GITARA!

A ÁNO - nezabudol som ani na "svoj" dôvod - ja som od začiatku chcel hrať v kapele.

Vlastne som v kapele túžil hrať ešte pred tým, ako som sa naučil svoj prvý akord (Em). Na zemiakovej brigáde v septembri 1977 hrávali večer pri ohni dvaja druháci. Pesničky "Ali paša z Baghdadu" a "Nám je to jedno, my peníze nemáme" si pamätám dodnes a cez ne sa viem úplne preniesť do tej situáci v septembri 1977... TO dokáže GITARA!

Takže pri pohľade na tých dvoch druhákov sa zrodil môj životný sen - "Budem hrať v kapele!"
Pamätám si na moju prvú pesničku DETSTVO - tú som "zložil" hneď ako som sa naučil hrať G-čko - môj 4. akord (Em, Am, C, G a potom D a H7).

V každom prípade - aj Vy máte SEN, ktorý si "raz" musí splniť každý, komu sa gitara páči..

Dnes som hovoril o Vás, ale... je to aj o mne.
Sme v tom spoločne - plníme si SVOJ GITAROVÝ SEN. Aj Vy aj ja.

Chceme "to", ani nemusíme vedieť "prečo", ale niekde v kútiku duše to máte aj Vy - prečo iné by ste čítali tieto riadky?

A asi už tušíte (alebo už viete), že "toto" nebude úplne ľahká a krátka cesta.

Ale je tu ešte jedna DOBRÁ SPRÁVA: Ak Vás "chuť na gitaru" v priebehu najbližších dní neprejde, viem Vám s tým pomôcť.

 

Včera to bolo o mne a dnes o Vás. Zajtra Vám napíšem ako som sa s mojou gitarovou kliatbou vysporiadal ja.
AKO som svoju najhoršiu nočnú moru (že som "nemal rytmus od Boha") dokázal premeniť na svoju úplne najväčšiu gitarovú prednosť.

Prezradím Vám ako som sa rozhodol, že si TO nenechám len pre seba a že šírenie skratiek v učení hry na gitare
som prijal ako svoje životné poslanie. Stalo sa to už v r. 2012 a keďže je to poslanie, tak je to na zvyšok môjho života 🙂

Ak máte chvíľku času, pozrite si na tejto stránke moje video HODNOTA GITARISTU je celkom určite aj o Vás - KLIK

Tak zajtra. Ahoj. Maroš