O rytme

Dnes som sa rozhodol napísať vám o rytme.

Rytmus má každý z nás hlboko ´zakódovaný ´ v sebe!
Tlkot srdca, ktorý nás celý život sprevádza je iba jedným z mnohých príkladov, ktoré denno denne ovplyvňujú nás a naše životy.

V Afrike majú taktiež ľudia rytmus ´v krvi ´.
A nie je to náhoda. Takmer vo všetkých činnostiach, ktorým sa počas dňa venujú, tak vo všetkom ´idú v rytme ´. Či to je drvenie v mažiaroch, zber plodín na poli, pranie šatstva v potoku, alebo večerné seansy pri ohni, kde sa hypnotickým bubnovaním a tancom dostávajú do tranzu.

Bol som raz dávno na jednom – pre mňa veľmi zvláštnom koncerte. V tej dobe som bol presvedčený, že najdôležitejším prvkom v hudbe je technika a virtuozita. A samozrejme ´o dušu ´ som cvičil behy, stupnice a postupy, ktoré som sa pokúšal postupne dostávať do virtuózneho – čo najrýchlejšieho tempa.

Raz večer mi zavolal kamarát : “ Atti príď večer do jazz clubu, bude tam hrať jeden zaujímavý človek. Je to emigrant, róm a dlhé roky hrával v západnej Európe…. teraz sa vrátil a je už v dôchodkovom veku ale paráda – príď!“
Pomyslel som si : ´dôchodca? Čím ma taký dedko už len môže prekvapiť?….“ No ale na koncert som predsa večer išiel.
A poviem Vám, že to teda bolo veľké prekvapenie pre mňa. Dokonca až také, že mi úplne zmenilo môj názor, čo je v hudbe naozaj najdôležitejšie!

Usadili sme sa pri stoloch a o 20:00 prišiel taký dedko – cigán v kožuchu a s akustickou gitarou. Klobúk na hlave, zlaté retiazky na rukách aj okolo krku, čierna košeľa, vysoké kožené parádne čižmy a cigareta v ústach.
Ten dedko ani nedal dole kožuch a len si tak uvoľnene sadol na stoličku na pódiu – ako keby trošku otrávene alebo znudene, jedna noha vystretá druha pokrčená a začal sa ladiť a niečo o sebe rozprával do mikrofónu.
Hneď na úvod nás rozosmial srandovnými historkami o sebe a keď sa naladil tak začal hrať.

Páni! To teda bolo niečo! Jednou nohou si klopkal rytmus a chrapľavím prepitým hlasom, s až černošským cítením začal hrať a spievať. A v každej piesni bola aj časť, kde improvizoval.
Nebolo to však rýchle a ani virtuózne, to nie.
Ale malo to takú šťavu, také grády a taký náboj, že ľudia, ktorí stáli v zadnej časti klubu pri bare, sa začali zbiehať a celý klub sa postupne dostal do varu, tlieskal a pohmkával s dedkom v rytme a na konci každej pesničky obrovský aplauz. Fakt sila!

Tam som pochopil, že virtuozita a technika, zďaleka nie sú také dôležité, ako rytmický feeling, nápaditosť a úprimný emotívny precítený spev. A prirodzené šoumenstvo!
A všetko v rytme samozrejme.

Tri tóny zahraté v zaujímavom rytme sú viac, než virtuózne behajúce prsty ktoré hrajú mimo rytmu a chladne – bez precítenia.

Prajem vám príjemný týždeň. 🙂

Komentáre
  1. Peter píše:

    Ten správny rytmus každého hneď chytí

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady spracovania osobných údajov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.